Nedá sa pochybovať, že uplynulé tri desaťročia majú pre nás veľký symbolický aj praktický význam. Rok 1993 bol mimoriadne bohatý na množstvo historických udalostí a medzníkov. V tomto roku vznikla Slovenská republika či Európska únia a na pozadí rozsiahlych spoločensko-politických zmien aj naša fakulta. Môžeme tak s malou dávkou zveličenia povedať, že naša fakulta sa tým stala súčasťou našej histórie. Rozhodnutím senátu VŠ pedagogickej pôsobila pôvodne pod názvom Fakulta humanitných vied. V roku 1998 svoj názov zmenila na Filozofickú fakultu. Jej hlavným poslaním bolo a stále je zabezpečovať prípravu odborníkov v špecifických humanitných a spoločenskovedných odboroch, vzdelávať pracovníkov štátnej a verejnej správy a pripravovať pedagógov pre základné a stredné školy.

Je potrebné povedať, že fakulta nevznikla na zelenej lúke. Viac ako šesťdesiatročnú  tradíciu má štúdium slovenského jazyka a literatúry, rusistiky a histórie realizované v rámci predchodkýň našej univerzity, teda Pedagogického inštitútu a Pedagogickej fakulty. Od 60. rokov rozvíja odkaz Nitrianskej školy Ústav literárnej a umeleckej komunikácie. V turbulentnom období 90. rokov sa k tomuto základu pridali odbory ako anglistika a amerikanistika, germanistika, romanistika, filozofia a všeobecná a aplikovaná etika. Posilňovanie jednoodborových študijných programov pomohlo k postupnému otvoreniu ďalších odborov a katedier – archeológie, etnológie, žurnalistiky či politológie. Keďže sa prirodzene rozširoval odborný potenciál vedecko-pedagogických pracovníkov a bolo nevyhnutné reflektovať aj aktuálne požiadavky pracovného trhu, prišlo k rozšíreniu ponuky o ďalšie atraktívne študijné programy. Do zväzku fakulty pribudli nové pracoviská, ktoré etablovali odbory ako kulturológia, manažment kultúry a turizmu, masmediálna komunikácia a reklama, muzeológia, náboženské štúdiá, translatológia, sociológia, ako aj dva vedecké ústavy zamerané na výskum kultúrneho dedičstva Cyrila a Metoda a Sorena Kierkegaarda. V organizačnej štruktúre FF sa ocitli aj ďalšie špecializované či podporné pracoviská – Tlmočnícky ústav, Mediálne centrum, Univerzitný tvorivý ateliér a Národné skúškové centrum ECL.

Fakulta v ostatnom čase prešla reorganizáciou. Nová štruktúra s 12 katedrami a ústavmi pokrýva všetky študijné programy akreditované na fakulte, a to v siedmych študijných odboroch – vo filológii, filozofii, historických vedách, vedách o kultúre a umení, mediálnych štúdiách, politických a pedagogických vedách. Dostatočnú výpovednú hodnotu majú aj aktuálne počty – vo všetkých stupňoch a formách poskytujeme štúdium na 107 študijných programoch. Teší ma, že naďalej dokážeme otvárať aj jedinečné programy, ktoré sa v rámci Slovenska poskytujú iba na našej fakulte. Dôkazom potvrdzovania kvality sú aj vysoké počty habilitačných a inauguračných oprávnení, ktoré fakulta nadobudla v akreditáciách. Zaujímavé sú aj údaje o počte študentov. V pamätniciach sa možno dočítať, že v prvom roku pôsobenia fakulty sa na štúdium zapísalo 1500 študentov. Čoskoro prišli roky, keď fakulta evidovala 6 tisíc študentov, čím patrila k najväčším fakultám na Slovensku. Boli roky, kedy sme z fakultných zdrojov dokázali bez problémov obnovovať budovy a infraštruktúru univerzity, nie je to ani dávno, kedy sme v záujme udržania statusu univerzity bez váhania pristúpili k dodatočným úpravám niektorých našich doktorandských študijných programov. Nie je ani tomu dávno, keď bola fakulta univerzitným lídrom aj vo vedeckovýskumnej oblasti. Doba sa zmenila, no nestalo sa to preto, že by sme poľavili alebo spohodlneli.

S výchovno-vzdelávacími cieľmi fakulty úzko súvisia vedeckovýskumné aktivity. Posun, ktorý na tomto poli fakulta zaznamenala, je očividný najmä v projektovej úspešnosti. Len za poslednú dekádu sme počet výskumných grantov zvýšili tak, že objem financií na ich riešenie narástol približne šesťnásobne. Najnovšie poznatky z výskumov boli prezentované na stovkách vedeckých konferencií, seminárov a prednášok a v tisíckach vedeckých štúdií, monografií či učebníc. Výskumná činnosť kultivovala naše prostredie do tej miery, že to prinášalo ovocie aj v podobe množstva ocenení práce pedagógov, výskumníkov, doktorandov aj študentov fakulty. Rady profesorov a docentov sa dokázali prirodzene rozširovať, pričom mnoho nových odborníkov vyprodukovala fakulta z vlastných absolventov. Je nespochybniteľné, že v rámci nej pôsobili a naďalej pôsobia viacerí odborníci, ktorí predstavujú uznávané vedecké veličiny aj v medzinárodných kruhoch. Takéto výsledky by neprišli bez aktívnej spolupráce so zahraničnými partnermi – internacionalizácia patrila a iste bude patriť k silným stránkam našej fakulty. Renomé fakulty a jej silné ukotvenie v medzinárodnom priestore potvrdili aj všetky akreditácie a hodnotenia tvorivej činnosti fakulty. Výrazné stopy zanechávame našimi osvetovými aj umeleckými aktivitami aj v meste a regióne.

Pri takýchto príležitostiach sa zvyknú menovať aj úspechy fakulty. Úspechov, ktoré sme za tie roky dosiahli, je toľko, že sa nedajú vymenovať v krátkosti. Vari najcennejší príklad takéhoto úspechu, ktorý nás všetkých hreje pri srdci, sú tisícky študentov, ktoré naša fakulta dokázala vyškoliť. Nemálo absolventov môžeme s patričným zadosťučinením vidieť v akadémii vied, na riadiacich pozíciách v školstve, kultúre, médiách, vo verejnej správe či v centrálach Európskej únie.

Veda a vzdelávanie sa na fakulte akosi prirodzene ocitli v priesečníkoch s humanitou. Nemám rád prázdne frázy, ale v našom prípade jednoznačne platí, že podpora kritického myslenia a tvorivej angažovanosti študentov, mladej inteligencie, stojí na vrchole nášho záujmu, pričom ale nemenej dôležitou stránkou je osobný prístup a entuziazmus našich učiteľov. Nemôžem zakončiť svoje poznámky bez toho, aby som nepoďakoval všetkým, ktorí pomohli vytvoriť našu fakultu takú, aká je. Za všetkými úspechmi našej fakulty stáli konkrétne osobnosti, či už v pozícii členov jej vedení alebo jednotlivých pracovísk, garantov študijných programov, radových pedagógov, výskumníkov, lektorov, vedúcich projektových tímov. Nemenej dôležití boli a sú naši administratívni a technicko-hospodárski pracovníci. Vám všetkým patrí naše úprimné poďakovanie. Nesmierne sa teším, že sme dnes medzi nami mohli privítať viacerých našich zaslúžilých emeritných zamestnancov, ktorí tu zanechali kus života. Ste našimi vzormi a aj keď sa už nestretávame na pravidelnej báze, zostávate v našich srdciach. Registrujeme aj mnoho pozdravov a želaní od bývalých pedagógov, ktorí sa dnešného stretnutia nemohli osobne zúčastniť.

Fakulta prešla v uplynulých 30. rokoch mimoriadnu cestu s množstvom udalostí, zážitkov, nádejí aj spomienok. Udialo sa tak aj vďaka podpore najvyšších predstaviteľov univerzity, rovnako aj ostatných fakúlt. Veľmi si cením reálnu medzifakultnú spoluprácu na našej univerzite.

Nemenej dôležitá bola spolupráca s externým prostredím, fakulta veľmi pružne vstupovala do spolupráce s mnohými vzdelávacími, kultúrno-osvetovými, pamäťovými inštitúciami či vedeckými ústavmi, rovnako aj s firmami, kde sa realizovala odborná prax.

Kľúčový význam pre rozvoj a smerovanie fakulty mali mnohé významné osobnosti. Rád by som osobitne vyzdvihol mimoriadny vklad našich dekaniek a dekanov. Na čele Filozofickej fakulty stáli od jej zrodu prof. Pavol Plutko, prof. Eva Tučná, prof. Zdenka Gadušová, prof. Bernard Garaj a doc. Jarmila Maximová. Hoci každý z nich mal jedinečné manažérske postupy, dokázali preukázať silné charakterové vlastnosti v záujme konzistencie fakulty a jej silnej značky. Je faktom, že so svojimi užšími tímami museli s plným nasadením svojich odborných aj ľudských kapacít riešiť množstvo rôznych výziev.  Zaiste všetci uznávame, že ich umné počínanie stálo za tým, že sa fakulta vyprofilovala ako moderná ustanovizeň. Pani dekanky, pán dekan, ďakujeme.

Máme svoju históriu, na ktorú sme hrdí, máme aj svoju budúcnosť, na ktoré – veríme – budú hrdé aj nastupujúce generácie učiteľov. Hoci máme hlavy niekedy vo hviezdach, pokračujme s nohami pevne spočívajúcimi na zemi, na zdravých základoch fakulty a naďalej prinášajme úžitok našej spoločnosti. Chcel by som skončiť slovami povzbudzujúceho výroku filozofa Voltaira: „Práca býva často matkou radosti“. Prajem našim pedagógom a administratívnym pracovníkom, aby nás práca napĺňala radosťou rovnako ako napĺňala radosťou zakladateľov našej fakulty.

Tento rok sa pomaly končí. Hoci jeho odpočet ešte nemáme uzavretý, je fakt, že sme čelili pomerne náročným podmienkam najmä v dôsledku dopadov reorganizácie a ekonomického podhodnotenia. Na druhej strane sa zdá, že sme priaznivo obstáli aj v rôznych typoch hodnotení. Aj preto vám všetkým želám pokojný záver roka a do nasledujúcich vianočných chvíľ, nech sú vo Vašich domácnostiach plné lásky, pokoja, potešenia a srdečnosti. Okrem načerpania prepotrebnej energie zdravie, radosť, úsmev.

Martin Hetényi
dekan