Dňa 15. novembra 2023 sa na pôde Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre konala ďalšia historická medievistická vedecká konferencia. Bola vyústením trojročného projektu VEGA 1/0241/21: Komunikačné stratégie duchovenstva v stredovekom Uhorskom kráľovstve, ktorý na Katedre histórie FF UKF v Nitre riešia doc. PhDr. Ing. Miroslav Glejtek, PhD. a Mgr. Jozef Filo v spolupráci s kolegami z Trnavskej univerzity v Trnave. Záštitu nad konferenciou prevzal dekan Filozofickej fakulty prof. PhDr. Martin Hetényi, PhD., ktorý úvodným slovom privítal účastníkov, poslucháčov a otvoril celé stretnutie. Celkom desiati „stredovekári“ predstavili vedeckým kolegom, ako aj študentom a laickej verejnosti nové výsledky svojich výskumov k stredovekým cirkevným dejinám. Ako prvý vystúpil Mgr. Peter Bystrický, PhD. (Historický ústav SAV v Bratislave) s príspevkov na tému Biskup Gregor z Tours a kult svätcov v 6. storočí, počas ktorej, mimo iné, poukázal na prienik kultu svätcov aj do Uhorského kráľovstva. Po ňom nasledoval Mgr. Marek Druga, PhD. (Historický ústav SAV v Bratislave), ktorý sa zamýšľal nad dielom čanádskeho biskupa sv. Gerarda: „Deliberatio supra hymnum trium puerorum“ – homília, exegéza, polemika alebo apológia? Prvú časť príspevkov zakončil PhDr. Jakub Palko, PhD. (Katedra slovenských dejín FF UK v Bratislave). Predstavil politiku salzburského arcibiskupa-elekta Filipa Sponheimského (1246 – 1266) voči šľachte a ministerialite na pozadí vojny o babenberské dedičstvo a načrtol význam výskumu stredovekých dejín Uhorského kráľovstva aj za jeho hranicami. Nasledovali vecné otázky, postrehy a diskusia k prvým prednáškam. Tá býva často považovaná za najzáživnejšiu súčasť konferencií. Práve tieto časti, počas ktorých si historici môžu vymieňať svoje poznatky a názory ad hoc významne pomáhajú otvárať nové otázniky v bádaní, posúvajú výskum a zanietenie vedcov nielen v medievistike. Preto aj na predmetnej konferencii bolo jednotlivým diskusiám pred každou prestávkou venované primerané množstvo času. Po krátkom občerstvení nasledoval PhDr. Mgr. Gabriel Peter Hunčaga OP, PhD. (Katedra biblických vied TF TRUNI v Trnave), ktorý predstavil vybrané aspekty komunikačnej stratégie dominikánov na periférii latinského kresťanstva s prihliadnutím na Uhorské kráľovstvo v prvej polovici 13. storočia. Následne doc. Mgr. Jaroslav Nemeš, PhD. (Katedra histórie a didaktiky dejepisu PF UK v Bratislave) prezentoval stredoveké komunikačné vzťahy pri menovaní uhorských kaplánov v Aachene. Posledný doobedný príspevok „Jedna rehoľa a dve observancie : komunikácia a spôsoby riešenia konfliktov medzi františkánskymi konventuálmi a observantmi v stredovekom Uhorsku“ predniesol Mgr. Miroslav Huťka, PhD. (Katedra histórie FF KU v Ružomberku). Po obednej prestávke pokračoval doc. PhDr. Ing. Miroslav Glejtek, PhD. s témou „mediante sigillo nostro“. Pečať ako komunikačný prostriedok stredovekého uhorského duchovenstva. Jeho doktorand Mgr. Jozef Filo následne priblížil Proces udeľovania farského benefícia ako explicitný príklad komunikácie medzi cirkevnou a svetskou mocou (so zreteľom na vidiecke farnosti vo vrcholne stredovekom Uhorskom kráľovstve). Predposledný výstup patril Mgr. et Mgr. Vladimírovi Olejníkovi, PhD. (Katedra histórie FF KU v Ružomberku), ktorý zaujímavo poukázal na zmenu perspektív vnútrocirkevnej komunikácie prelátov a kléru na prelome stredoveku a novoveku na príklade Spišského prepoštstva. Záverečným prezentujúcim bol doc. Mgr. Peter Labanc, PhD. (Katedra histórie FF TRUNI v Trnave) s príspevkom: „Bone memorie predecessor noster“. Formovanie pamäte na spišských prepoštov v prostredí Spišskej Kapituly. Na samotný záver ešte prebehla podnetná odborná diskusia, ktorá pokračovala aj po oficiálnom ukončení konferencie. Osobne ma teší, že na „našej“ Katedre histórie bola zorganizovaná ďalšia významná „stredovekárska“ udalosť. Verím, že slovenská medievistika sa aj v Nitre bude naďalej rozvíjať. Na význam a opodstatnenosť tohto úsilia poukazuje stále živý záujem historikov, ďalších vedcov, ale najmä laickej verejnosti o stredovek (nielen v Uhorskom kráľovstve). Ten je jednoznačne viditeľný na dopyte po odborných prácach o stredoveku, napríklad na sociálnych sieťach, ako aj na návštevnosti historických festivalov, pamiatok či v pop kultúre.

Text a foto: Mgr. Jozef Filo, Katedra histórie FF UKF v Nitre