Hosťoval u nás profesor Michal Bauer z Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach
Začiatok tretieho októbrového týždňa v zimnom semestri 2023/2024 bol pre študentov i zamestnancov Katedry slovanských filológií v znamení prítomnosti prof. PaedDr. Michala Bauera, PhD., z Ústavu bohemistiky Filozofickej fakulty Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach. Na našu univerzitu zavítal už v septembri ako jeden z účastníkov medzinárodnej interdisciplinárnej konferencie Literáti v službe propagandy.
Vzhľadom na odozvu, ktorú zanechal jeho konferenčný príspevok Požadavky na spisovatele v Československu v letech 1946 – 1989, i na problematiku jeho profesijného zamerania sa doc. Jozef Brunclík z KSF rozhodol pána profesora pozvať na niekoľkodňové hosťovanie, v priebehu ktorého postupne odzneli tri prednášky.
Prvá prednáška bola tematicky zameraná na umenie a propagandu v prvej polovici 20. storočia, osobitne v súvislosti s totalitnými režimami v Nemecku, Taliansku a Sovietskom zväze. Okrem pútavého vystupovania sa prof. Bauer v priebehu tejto prednášky preukázal nesmierne širokým rozhľadom: nielenže analyzoval uplatnenie princípov propagandy v literatúre, ale tie isté princípy dokázal identifikovať aj vo výtvarných dielach či filmových ukážkach (v tejto súvislosti bola analyzovaná napr. ukážka vôbec prvého slovenského dokumentárneho filmu Od Tatier po Azovské more). Prostredníctvom porovnávania propagandistického umenia rozličnej proveniencie prof. Bauer upozornil na skutočnosť, že hoci sa totalitné režimy vo všeobecnosti vyznačujú odovzdávaním umenia do služieb ideológie, nie vždy sa tak deje rovnakým spôsobom (tu poukázal na prípad Talianska, kde sa na rozdiel od Nemecka či Sovietskeho zväzu zachovalo avantgardné umenie). Azda netreba dodávať, že všetci účastníci z tejto prednášky odchádzali obohatení o novú, kontextovú perspektívu nahliadania na problematiku propagandy.
Druhá prednáška sa konala nasledujúci deň v rovnakom čase. Prostredníctvom výkladu pána profesora sa v nej zúčastnení oboznámili s tvorbou slávneho českého a francúzskeho spisovateľa Milana Kunderu. Prednášajúci ho výstižne charakterizoval ako človeka, ktorému „se dařilo všechno, na co sáhl“: postupne sa presadil a dosiahol mimoriadny, na stredoeurópske pomery nevídaný ohlas v poézii (najmä zbierka Monology, ktorú prof. Bauer charakterizoval nielen z obsahového hľadiska, ale aj v súvislosti s odlišnými grafickými koncepciami jednotlivých vydaní), v dráme (Majitelé klíčů, Jakub a jeho pán) i v próze (Směšné lásky, Život je jinde, Nesmrtelnost). Tematickú analýzu Kunderovho diela vystaval na rozbore témy lásky, napr. v súvislosti s poviedkou Falešný autostop – poukázal na Kunderovo skeptické vnímanie ľúbostného citu, na prepojenie tejto témy s motívom grotesknej hry (ktorá postupne začne splývať s realitou) a na uplatnenie pre postmodernu typického intelektuálno-ironického kódu. V diskusii bol najväčší záujem o analýzu románu Nesnesitelná lehkost bytí – so študentmi prof. Bauer diskutoval o problematizácii binárnej opozície ťažkosť – ľahkosť a o tom, ako sa tento tematický prvok uplatňuje na úrovni modelovania ústredných postáv Tomáša a Terezy.
Tretia, záverečná prednáška sa uskutočnila v stredu a bola tematicky zameraná na súčasnú českú literatúru. Pán profesor najprv priblížil kontext, v ktorom sa realizuje česká literárna produkcia po novembri 1989. Zdôraznil viaceré spoločenské pohyby, s ktorými sa stretávame aj na Slovensku: komercionalizácia knižného trhu, nárast záujmu o žánrovú literatúru, čoraz menej času na editorskú úpravu rukopisu, klesajúci záujem o knižnice, rastúca preferencia audiokníh a i. Osobitne zaujímavé boli najmä odprezentované štatistické dáta, ktorými sa zaoberá prof. Jiří Trávníček v rámci jeho výskumov čitateľskej obce: dozvedeli sme sa, že typická česká čitateľka je žena s maturitným vzdelaním, vo veku 18 až 24 rokov, pracujúca duševne a žijúca mimo Prahy. Nemenej zaujala aj skutočnosť, že o preklady zo slovenčiny je v českom prostredí pomerne stabilný záujem (v uplynulom roku 335 titulov; po angličtine, nemčine a francúzštine išlo v Českej republike o štvrtý najprekladanejší cudzí jazyk), no knihy v slovenčine sa na pultoch českých kníhkupectiev hľadajú iba veľmi ťažko. Následne prof. Bauer prezentoval najvýznamnejšie tematické konštanty súčasnej českej prózy, a to od „vysokých“ tém druhej svetovej vojny či krízy materstva cez českú detektívnu literatúru až po povrchnú bestsellerovú tvorbu (ktorá bola analyzovaná aj z hľadiska marketingovej stratégie zapojenia sociálnych sietí). Na rozbore tematiky druhej svetovej vojny pán profesor ukázal protiklad hĺbkového spracovania (napr. umelecky pôsobivé spochybnenie zaužívaného, „drdovsky“ heroického chápania češstva v románoch Josefa Formánka) a povrchného uchopenia jednej a tej istej témy (dejovosť, neinvenčnosť, zameranie na kvantitu – aby mal román čo možno najväčší počet strán). Priestor si v priebehu prednášky našiel aj na experimentálnu a „depresívnu“ prózu, spomedzi ktorej priblížil napr. diela Viktorie Hanišovej, Jaroslava Rudiša či Jáchyma Topola. Za zmienku určite stojí aj skutočnosť, že prof. Bauer poodhalil aj svoj vlastný čitateľský vkus: prezradil nám, že najväčšmi ho oslovujú prózy Zuzany Brabcovej, Edgara Dutku, Radky Denemarkovej či Kunderovo Nevědění, no do širšieho povedomia by chcel dostať aj prózy Marie Stryjovej.
Pánovi profesorovi Bauerovi patrí veľká vďaka za to, že svojou návštevou poctil našu katedru. Rozhodne však nešlo iba o poctu – hlboko sa do nás vrylo jeho pútavé prednášanie, príjemné vystupovanie, veľká ústretovosť, vycibrený zmysel pre humor, široký rozhľad, zápal pre kultúru, schopnosť priblížiť náročné témy prístupným spôsobom, otvorenosť k diskusii, úprimný záujem o Nitru a o dianie na Slovensku (či už v oblasti kultúry, ale aj mimo nej)… Prítomnosť pána profesora nás všetkých, študentov i zamestnancov univerzity, ustavične nabíjala novou energiou a chuťou rozširovať hranice nášho poznania, aby sme mu boli dôstojnými spoločníkmi v konverzácii.
Viaceré diskusie, ktoré sme s pánom prof. Bauerom zahájili, však ešte stále zostávajú otvorené – v tejto súvislosti sa na horizonte budúcnosti črtajú perspektívy pokračujúcej spolupráce, o ktorú je veľký záujem zo strany študentov i vyučujúcich. Sme presvedčení, že sa čím skôr vyjavia príležitosti k ďalšiemu nadviazaniu na tento prednáškový cyklus, za organizáciu ktorého treba vyjadriť vďačnosť doc. Jozefovi Brunclíkovi z KSF. Kiež by sa tieto tri prednášky stali základom pre pravidelnú tradíciu hosťovských prednášok, prostredníctvom ktorých by sme aspoň raz za čas skracovali vzdialenosť medzi Nitrou a Českými Budějovicami, medzi slovenskou a českou literárnou vedou.
Bc. Barbora Gazdíková, študentka editorstva a vydavateľskej praxe
Mgr. Milan Kolesík, PhD., odborný asistent KSF
