Katedra archeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre v spolupráci s Podunajským múzeom v Komárne  pripravila v rámci Týždňa vedy a techniky na UKF 2024 putovnú výstavu s názvom Piroška. Môj život s archeológiou. Vernisáž sa uskutočnila 11. novembra podvečer v spoločenskej miestnosti FF UKF. Záujemcovia z radov študentov, odborníkov aj verejnosti sa v rámci výstavy, venovanej životnému jubileu PhDr. Prisky Ratimorskej, zoznámili s touto výraznou osobnosťou slovenskej archeológie. Odborníčka, ktorá v rokoch 1994 – 2001 pôsobila ako odborná asistentka na Katedre archeológie FF UKF, bola jedným zo zakladateľov odboru archeológia na Filozofickej fakulte UKF v Nitre. Výstavu si v priestoroch FF na Štefánikovej 67 možno pozrieť do 13. decembra 2024.

Účastníkov vernisáže privítali zástupcovia Katedry archeológie FF UKF. Prítomní boli dekan FF UKF prof. PhDr. Martin Hetényi, PhD., ďalší významní odborníci, ktorí sa podieľali na etablovaní odboru archeológie na FF UKF, ako prof. PhDr. Janka Hečková, CSc., a prof. PhDr. Peter Romsauer, CSc., prišli aj poprední predstavitelia Archeologického ústavu SAV PhDr. Karol Pieta, DrSc., PhDr. Ján Rajtár, CSc., a mladší kolegovia – absolventi pani Ratimorskej, ďalší zástupcovia odboru archeológie a milovníci histórie.

Hviezdou večera bola samotná 80-ročná jubilantka PhDr. Priska Ratimorská, ktorá prišla v sprievode svojej sestry Dagmar Newmanovej. Sršala dobrou náladou a radosťou zo stretnutia, s bývalými kolegami i študentmi sa srdečne zvítala a zaspomínala na staré časy. A hoci jej už pamäť neslúži tak ako v mladosti, bolo na čo spomínať, veď svojej milovanej archeológii zasvätila celý profesionálny život. Kariéru začala v Podunajskom múzeu v Komárne v roku 1965, kde do roku 1991 pôsobila ako odborný pracovník – archeológ. Od roku 1994 ako pedagogička Katedry archeológie FF UKF do dôchodku odišla v roku 2001, svojej celoživotnej láske však zostala verná aj potom, aj keď len v rodinnom prostredí.

Výstavu, ktorú tvoria bannery s textovým a fotografickým materiálom, mapujúcim život a dielo PhDr. Prisky Ratimorskej, Katedra archeológie FF UKF vytvorila v spolupráci s Podunajským múzeom v Komárne (odborní garanti riaditeľ múzea Mgr. Pavel Paterka a archeológ Mgr. Marek Gere). Za Katedru archeológie sa na výstave ako odborní garanti podieľali pedagógovia doc. PhDr. Stanislava Bönde Gogová, PhD., a PhDr. Daniel Bešina, PhD. Kolegovia z iných inštitúcií na základe oslovenia katedrou poskytli fotografický materiál, veľkú pomoc z hľadiska rodinných fotografií zas archeologičkina dcéra Janka.

Texty pripravovali na katedre na základe publikovaných zdrojov a vlastnej autopsie. Významným podielom prispeli tiež súčasní študenti 3. ročníka študijného programu pamiatková starostlivosť a kultúrne dedičstvo a študent študijného programu archeológia na Katedre archeológie FF UKF, takže je to aj absolventská výstava. Študenti Mária Tolypina, Karin Kačengová, Hana Chochlíková, Albína Meretická, Barbora Gašparíková, Samuel Savko a Sebastián Miklós pod odborným vedením svojich pedagógov pripravili návrh, scenár výstavy, obsahy bannerov, ako aj kompletné grafické spracovanie a samotnú inštaláciu.

„Putovná výstava Piroška. Môj život s archeológiou mala svoju premiéru v Pevnosti v Komárne, druhé otvorenie bolo v Rímskom a národopisnom múzeu Kelemantia v Iži a vernisáž na Katedre archeológie UKF FF je treťou, záverečnou zastávkou výstavy v komornejšej podobe, bez vystavenia originálov vybraných archeologických nálezov. Sú to všetko vlastne tri miesta, kde pani doktorka Ratimorská pôsobila. Výstava síce v Nitre končí, ale je možné, že sa vydá na ďalšiu púť do iných obcí a miest, súvisiacich s jej archeologickými výskumami. To je už v kompetencii garantov výstavy a Mgr. Pavla Paterku, riaditeľa Podunajského múzea v Komárne a bývalého študenta našej jubilantky, ktorý vznik tejto výstavy inicioval,“ informovala doc. PhDr. Stanislava Bönde Gogová, PhD., z Katedry archeológie FF UKF.

Výstava textom a fotografiami približuje profesijný i osobný život PhDr. Prisky Ratimorskej, ktorá spolu s kolegami stála pri zrode Katedry archeológie na FF UKF v Nitre. Návštevník sa dozvie zaujímavosti z jej rodinného života, detstva, z čias štúdií v Komárne, Brne a Bratislave, z jej práce aj akademického pôsobenia, zoznámi sa s jej realizovanými múzejnými expozíciami a s výsledkami a objavmi jej najvýznamnejších archeologických výskumov, ktoré viedla, napríklad výskum 47 hrobov keltského pohrebiska v piesočnej dune pri Chotíne či výskum v lokalite Iža – kastel Leanyvár (Dievčí hrad). Pracovala aj na lokalitách v Nesvadoch, Opatovskom Sokolci, Komárne, Hurbanove či Veľkých Kosihách.

Sú tu aj spomienky jej kolegov, absolventov a rodinných príslušníkov. „Ako vyučujúca som sa snažila vždy prebudiť v študentoch pocit úžasu a záujmu o minulosť. Spoločne sme sa ponárali do histórie a odkrývali jej tajomstvá,“ uvádza jeden z textov o archeologičke, ktorá každé leto v rokoch 1995 až 2001 viedla archeologickú prax v tábore v Iži. Ďalší text sa vracia do čias strávených na našej škole: „V roku 1994 sa začala nová kapitola môjho života, keď som nastúpila na vtedajšiu Vysokú školu pedagogickú v Nitre. Moje prvé kroky v akademickom prostredí boli spojené so zakladaním odboru archeológia spolu s kolegami Jankou Hečkovou, Jozefom Vladárom, Petrom Romsauerom a Egonom Wiedermannom, a to v rámci Katedry histórie a archeológie. V roku 1996 sa nám podarilo tento odbor osamostatniť“.

Stretnutie s PhDr. Ratimorskou bolo pre všetkých jej bývalých kolegov i študentov radostné a dojímavé. Rodáčku z Nových Zámkov aj autorov výstavy návštevníkom vernisáže predstavili vedúca Katedry archeológie FF UKF doc. Mgr. Zuzana Borzová, PhD., a jej zástupkyňa doc. PhDr. Stanislava Bönde Gogová, PhD., odborná garantka a kurátorka výstavy (Komárno, Iža, Nitra).

Jubilantke aj publiku sa vtipným rozprávaním na katedrové začiatky prihovorila jej súputníčka prof. PhDr. Janka Hečková, CSc. „Piroška je matka – zakladateľka Katedry archeológie,“ povedala na úvod a pripomenula stručnú genézu vzniku katedry, ktorej súčasťou bola aj ona, keďže z Archeologického ústavu SAV v Nitre prešla v roku 1992 na Filozofickú fakultu UKF, kde katedru spoluzakladala. „V tom čase niečo takého ako akreditačné spisy a iné byrokratické veci, neexistovalo, všetko sa riešilo s nadšením, revolučne. Zavolala som Piroške, ktorá mi dala tip na Egona Wiedermanna a my traja hrdinovia sme začali s výučbou archeológie na tejto inštitúcii. Piroška bola vždy mama všetkých študentov a viedla ich aj na letnej praxi v Iži. Prví, ktorí sme tam chodili, sme boli my, a to práve vďaka Piroške. Študentov tam zasvätila do archeologickej praxe, varila im aj dávala rady do života.“

Radosť zo stretnutia neskrývala ani doc. PhDr. Stanislava Bönde Gogová, PhD.: „Som bývalou študentkou pani doktorky. Spomínam si na ňu veľmi rada, bola priateľská, milá, profesionálna. Pod jej vedením som sa zúčastnila aj letnej archeologickej praxe v rímskom tábore v Iži. V seminároch, prednáškach, počas exkurzií aj praxe nás učila nielen tú odbornú archeologickú činnosť, ale učila nás aj žiť. V Iži sme s ňou počas dvoch týždňov absolvovali i ten bežný život, okrem archeologických prác sme sa museli starať o tábor. Myslím si, že všetci jej študenti máme na ňu veľmi pekné spomienky. Po ukončení štúdia som sa stala jej kolegyňou, sedeli sme spolu v kancelárii a viedli sme nielen odborné diskusie, ale aj také bežné o živote.“ 

Návštevníkom sa prihovorila aj samotná jubilantka. Za to, že sa celý život mohla venovať archeológii, poďakovala najmä svojej rodine a kolegom, s ktorými spolupracovala. Zo stretnutia na pôde „svojej“ katedry mala veľmi dobrý pocit, lebo cítila jeho priateľskú, úprimnú atmosféru. „Každý sa ku mne prihlásil, každý ma pozdravil, potešila som sa.“

Tento odbor však nebol ten pravý, ktorý by jej rodina bola dopriala študovať. „Mamička bola taká nešťastná, keď som jej povedala, že chcem ísť na archeológiu. Odhovárala ma: ‚Do dažďa, do snehu musíš ísť, hroby otvárať. Ako si to predstavuješ?‘ Ale ja som si to vybavila. Mňa táto práca veľmi napĺňala,“ povedala nám pani Priska.

Láska k archeológii jubilantku dodnes drží, stále sa o tento odbor zaujíma. „Keď ju vidím, ako bez okuliarov študuje materiály, hovorím si, že to snáď nie je pravda. Nič sa v nej nezmenilo. Do nemoty rozložené všetko a musí preštudovať,“ pousmiala sa archeologičkina sestra Dagmar Newmanová.

Vernisáž výstavy spríjemnil hudobný program Barbory Kolářovej (flauta), netere pani Ratimorskej, a Jána Kostolányho (gitara).