Obľúbené cestovateľské večery, ktoré so zaujímavými osobnosťami pravidelne pripravuje Ústav manažmentu kultúry a turizmu, kulturológie a etnológie Filozofickej fakulty UKF, pokračovali ďalším podujatím. Hostkou cestovateľského popoludnia, ktorej pútavé rozprávanie si do Akropoly prišli nedávno vypočuť študenti UKF, ale aj záujemcovia z verejnosti, bola Dominika Sakmárová.

Úspešnú autorku kníh, blogerku, milovníčku folklóru, cestovania a spoznávania nových krajín a kultúr poslucháčom predstavila PhDr. Michala Fúsková, PhD., pedagogička ÚMKTKE, ktorá besedu moderovala. Venovali sa v nej témam cestovania, etnológie, kulturológie či životu v cudzine, pričom vo všetkom, čo Dominika za hranicami svojho rodiska zažila, sa snažila nachádzať najmä to, čo nás ľudí na celom svete spája a čo máme aj napriek kultúrnym odlišnostiam spoločné.

Získala si ju sinológia
Rodáčka zo Spišského Podhradia vyštudovala gymnázium a po jeho skončení si zo širokého poľa možností vybrala pomerne exotické štúdium v Prahe. Našu školu ako zanietená folkloristka vníma hlavne v súvislosti s etnológiou a kulturológiou.

„Dokonca, keď som si podávala prihlášky na vysokú školu, etnológia na UKF v Nitre bola jedným z odborov, na ktorý som zvažovala ísť, ale nakoniec sa to zvrtlo inak. Vybrala som si štúdium sinológie na Univerzite Karlovej. Bola to vlastne úplná náhoda, hľadala som odbor, ktorý by bol niečím iný, zvláštny, lebo – pravdu povediac – som vôbec nevedela, čo by som chcela študovať,“ spomína Dominika na študentské časy s tým, že neskôr síce mala aj slabé chvíľky a občas ľutovala svoj výber, ale vydržala a stálo to za to.

Už počas vysokej školy strávila istý čas na Tajwane a v Číne, kde v rámci štúdia i práce na vlastnej koži spoznávala život na Ďalekom východe. „V spôsobe ich života a ich kultúre je veľa rozdielov oproti Slovensku, ale bola som na ne pripravená. Práve v tom ich spôsobe života mi vyhovovala istá forma spolunažívania v tom zmysle, ako sa ľudia na verejnosti prejavujú, ako interagujú. Je to vlastne taká harmonická forma komunikácie – či už na úradoch, v obchodoch alebo vo verejných prostriedkoch sú ľudia k sebe slušní, korektní, veľmi ľahko sa na to privykne,“ priznáva Dominika.

Po promóciách s diplomom v ruke a už ako mladá pani sa spolu s manželom sťahovala do Južnej Kórei. „Môj manžel vyučuje v zahraničí cudzincov slovenský jazyk, a keď rozmýšľal, do ktorej krajiny ísť, ja som sa tak trochu prihovárala za Južnú Kóreu. Takže on tu potom vyučoval slovenčinu a ja som bola na materskej dovolenke,“ prezrádza dnes už dvojnásobná mamina, ktorá spolu s rodinou túto ázijskú krajinu po čase vymenila za Rumunsko. „Manžel v Bukurešti opäť vyučuje slovenský jazyk, ja pracujem z domu, takže môžem pracovať kdekoľvek. Venujem sa písaniu svojich kníh, rozprávkam pre deti, editovanu aj copywritingu.“ 

Poviedky z cudziny aj rodného Spiša
Príjemnou kulisou na „besednom“ stolíku boli štyri Dominikine knižky Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre, Mačkohlavý orol alebo Cesta do tajov čínskej a kórejskej kultúry, Kórejské halušky a Biele mesto. Kým prvé tri prinášajú humorné poviedky s postrehmi zo života z pre nás exotických ázijských krajín, štvrtou knižkou sčasti autobiografických poviedok sa autorka vracia do svojho rodného Spiša. „Obvykle pracujem na viacerých projektoch naraz, takže zatiaľ neviem ani ja presne povedať, čo mi najbližšie vyjde. Teraz mám rozpísané ďalšie poviedky a historky z Ázie, uvidím, či sa mi to podarí dokončiť,“ podotkla Dominika k svojim spisovateľským ambíciám.

Ako sme už o Dominike spomenuli, jednou z jej veľkých záľub je folklór. Je členkou folklórnej skupiny Pirečko, ktorý spracúva folklór z oblasti okresu Levoča, najmä Levočských vrchov. Ako správna folkloristka sa aj v zahraničí snažiť prezentovať naše ľudové zvyky a tradície, pričom súčasťou jej batožiny je vždy aj kroj.

„V Južnej Kórei sa dokonca manželovi podarilo zostavil súbor, ktorý sa venoval vyslovene slovenskému folklóru. Pomohla som mu šiť kroje a zostaviť vhodný repertoár. Súbor, ktorí tvoria kórejskí študenti, tam dodnes úspešne prezentuje náš folklór,“ dodala Dominika Sakmárová.

Text a foto: Ing Jana Černáková, R – Oddelenie médií