Jedným z iniciátorov vzniku knižnice Pavla Straussa na pôde Univerzitnej knižnice UKF v Nitre bol  doc. PhDr. ThDr. Tomáš Pružinec, PhD., pedagóg Katedry filozofie a politológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre. V rozhovore nám priblížil cieľ konferencie o Pavlovi Straussovi, osobnosť tohto významného filozofa a humanistu aj význam založenia jeho knižnice.

Ako vy ako predseda Spolku priateľov MUDr. Pavla Straussa vnímate založenie tejto knižnice na našej univerzite? Kde je počiatok tejto myšlienky?
Založenie knižnice MUDr. Pavla Straussa v priestoroch univerzitnej knižnice UKF vzišlo z podnetu radových členov spolku. S návrhom prišiel pred dvomi rokmi Ing. Jozef Šišila z Liptovského Mikuláša. Následne sme návrh prerokovali v užšom vedení a vzápätí jednohlasne odobrili. Viete, koľkým už zosnulým Slovákom ešte dnes vychádzajú knihy v cudzích jazykoch? V poslednom desaťročí vyšli Straussovi knihy v taliančine, nemčine, dokonca na Gregorovej univerzite v Ríme bola v roku 2018 o jeho prínose obhájená aj dizertačná práca. To všetko potvrdzuje fakt, že udelenie čestného doktorátu, ktorý Straussovi v roku 1992 udelila Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v oblasti filozofických vied, nebolo len nejakým akademickým dekórom, ale vskutku veľkým uznaním veľkej osobnosti našich dejín.

A ako vnímam založenie takejto knižnice na našej univerzite? V dvoch rovinách. Prvá sa týka Straussa. O Pavlovi Straussovi hovoria ešte tí, ktorí ho zažili, že to bol dobrý človek. Aký väčší vzor potrebujú naši študenti a my akademici, ak nie toho, ktorý bol veľký svojím myslením a zároveň dobrým človekom? Keď sa veda a dobro stretnú a kráčajú pospolu, tak sme na dobrej ceste. Druhá rovina sa týka našej univerzity. Od roku 2005 sa tu z podnetu prof. Jozefa Leikerta každoročne udeľovala Cena Pavla Straussa za trvalý prínos do oblasti kultúry a umenia. Návrhy kandidátov na cenu podávali študenti kulturológie a následne rozhodujúce slovo mala komisia, ktorá s definitívnou platnosťou rozhodla, komu bude cena určená. Okrem iného, jedna z budov Filozofickej fakulty, v ktorej, mimochodom, kedysi pôsobil aj MUDr. Pavol Strauss, sa hrdí bronzovou pamätnou tabuľou, ktorá pripomína tohto významného človeka v histórii Nitry. Oprávnene teda aj Univerzitné pastoračné centrum nesie názov po tejto veľkej osobnosti. Takže návrh, s ktorým sme prišli k riaditeľke Univerzitnej knižnice doc. Viere Tomkovej, PhD., mal už preoranú pôdu a našli sme spoločné súzvučenie.

Čomu sa Spolok priateľov MUDr. Pavla Straussa venuje, kedy vznikol?
Spolok priateľov MUDr. Pavla Straussa je občianskym združením, ktoré bolo zaregistrované v roku 2003. No v prvom rade je to spoločenstvo rozličných ľudí, rôzneho vzdelania a dnes už môžem povedať, že aj ľudí zo všetkých kútov Slovenska. Sú medzi nami lekári, technici, pedagógovia, podnikatelia, jednoducho ľudia zo všetkých odvetí, ľudia, ktorých sa Strauss nejakým spôsobom dotkol. Ja, ako terajší predseda spolku, som docent v oblasti filozofie, no môj predchodca bol lekár v odbore interné lekárstvo. Hlásime sa k odkazu tohto významného vzdelanca. Každoročne sa stretávame v Liptovskom Mikuláši, v priestoroch Mestského múzea, na valnom zhromaždení spolku, kde zhodnocujeme svoju činnosť a plánujeme ďalšie aktivity do budúcna. Liptovský Mikuláš je rodiskom Straussa a my sa k tomuto mestu hlásime. Kolega doc. Ján Gallik z Fakulty stredoeurópskych štúdií UKF raz vyjadril peknú myšlienku, a to, že Nitra, kde Strauss prežil väčšinu svojho života, je spojená s Liptovským Mikulášom pupočnou šnúrou. V neposlednom rade, náš spolok vydáva aj časopis – dvojročenku s názvom Listy PS. Listy majú svoju redakčnú radu a vychádzajú od roku 2004 v počte od 500 do 1000 kusov. Najbližšie číslo bude jubilejné štyridsiate.

MUDr. Pavol Strauss bol bezpochyby charizmatická osobnosť, lekár, filozof, spisovateľ, humanista s hlbokým náboženským cítením. Čo si vy ako človek, filozof, pedagóg osobne najviac vážite, obdivujete na jeho živote a diele, čím by mohol byť vzorom pre dnešných mladých ľudí vo svete plnom pseudohodnôt, pretvárky a pokrivenej morálky?
Nielen vzorom pre mladých ľudí, ale pre všetkých, ktorí sa chcú postaviť k životu férovo. Pseudohodnoty, pretvárka a skrivená morálka, to tu bolo aj za čias Straussa, i predtým. Strauss však bol človekom jednej tváre a bol principiálny. Vedel pozerať ponad veci, mal nadhľad a hlbokú duchovnú eleganciu. Nacisti mu ublížili – drvivá väčšina jemu blízkych a priateľov skončila vo vyhladzovacích táboroch. Najmä jeho vzácni priatelia Munkovci z Ružomberka, ktorých životnú štafetu niesol ďalej. Komunisti mu ublížili – brzdili jeho profesionálny rozvoj, degradovali ho, ako sa len dalo. Svoje spisy mohol publikovať len v určitom období, a keď mu to potom politická moc zakázala, musel vydávať v zahraničí pod pseudonymom. Jedným i druhým však odpustil. Osobne si vážim jeho učenlivosť a usilovnosť. Pri skúmaní jeho osoby len žasnem, koľko toho mal načítaného z odborov, ktoré boli mimo jeho medicínskeho smerovania. Jeho snaha zadovažovať si knihy zo zahraničia – čo bolo v totalitnej dobe mimoriadne náročné, a zvlášť knihy, ktoré odrážali aktuálne témy – to vo mne vzbudzuje stále veľký obdiv, až stíchnutie. Jeho život sa pohyboval od skalpela ku knihe a medzi tým ešte bola hudba – klavír. Vedu a umenie nikdy nerozpojil, naopak, žil ich ako celok. Táto jeho akademická elegancia a antropologická aristokratickosť by nám mohli byť dnes veľkou inšpiráciou.

Čo bolo cieľom konferencie Hodnoty a cnosti v živote, v myslení a v diele Pavla Straussa? Pre koho bola určená?
Konferencia mala za cieľ skôr počúvať a uvažovať. Žijeme v značnom informačnom smogu. Máme príliš veľa informácií – čo nie je zlé – no nevládzeme množstvo informácií spracovať, lebo nemáme od nich odstup. Informácie nás potom determinujú, namiesto toho, aby nám pomáhali rásť. Preto sme na celý deň konferencie zvolili len štyri prednášky – aby sme mohli hlbšie stráviť vypovedané. Navyše, jeden z prednášajúcich, MUDr. Martin Jančuška, ktorý pricestoval už deň pred konferenciou do Nitry z Rakúska, kde žije už niekoľko desaťročí, mal úraz, takže svoju prednášku nemohol prezentovať. Nakoniec sme skonštatovali, že aj tri prednášky boli dostatočne veľa na to, aby sme v ten deň zmĺkli a aby sa Straussove myšlienky už len ďalej rozvíjali. Každopádne, príspevok MUDr. Martina Jančušku bude publikovaný s ostatnými tromi príspevkami, nakoľko je veľmi hodnotný.

Konferencia bola určená tak pre akademikov, ako aj pre študentov. Potešilo ma však, že na ňu prišli aj ľudia z neuniverzitného prostredia. Na konferencii som si všimol i stredoškolských učiteľov a pedagógov zo základných škôl, čo ma veľmi potešilo. Možno aj preto, že niektorí ešte poznali Pavla Straussa osobne, niektorí o ňom počuli od druhých a niečo ich k tejto osobe priťahovalo. A potom, ako ste správne naznačili vo svojej predchádzajúcej otázke, žijeme vo svete pseudohodnôt. Hodnoty často už len deklarujeme a dekorujeme ich až s antickou pompéznosťou, no fakt je ten, že hodnoty sme deportovali na periférium života. Možno teda aj samotná téma hodnôt bola príťažlivá. Želám si, aby sme v našej spoločnosti znovuobjavili pravé hodnoty a aby sme ich prijali za svoje. Som plne presvedčený, že aj táto konferencia na našej univerzite k tomu prispela.