Medzinárodná interdisciplinárna konferencia Literáti v službe propagandy

12. októbra 2023

V utorok 5. septembra 2023 sa na pôde Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre konala medzinárodná interdisciplinárna konferencia pod názvom Literáti v službe propagandy. Podujatie sa uskutočnilo pod záštitou dekana fakulty prof. PhDr. Martina Hetényiho, PhD. a hostilo osobnosti vedy z domáceho prostredia i zo zahraničia. Organizáciu konferencie zabezpečil tím v zložení doc. PhDr. Jozef Brunclík, PhD., PhDr. Dušan Teplan, PhD. a Mgr. Janka Florková.

Úvodné slovo patrilo dekanovi Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, prof. PhDr. Martinovi Hetényimu, PhD., ktorý s odkazom na tridsaťročné výročie založenia fakulty zvýraznil opodstatnenosť konania tohto interdisciplinárneho podujatia práve na akademickej pôde našej fakulty. Osobitne uvítal zahraničných i domácich konferujúcich a podujatiu vyjadril svoju osobnú podporu. Záverom svojho príhovoru vyjadril nádej, že podujatie môže priniesť mnoho podnetov k skúmaniu relevantných tém a hlavne rozšíriť mieru kooperácie na medzinárodnej úrovni.

Konferenciu otvorili plenárne prednášky prof. PhDr. Márie Bátorovej, DrSc. s témou Sloboda a politický teror (Umenie v procese vývinu totalít 20. storočia), ktorá pôsobí na Katedre mediamatiky a kultúrneho dedičstva na Fakulte humanitných vied Žilinskej univerzity (vo svojej štúdii sa zameriavala na literárne „odhalenia“ a popis techník moci v dvoch totalitných systémoch 20. storočia, vo fašistickom a socialistickom systéme, ale i na obranné mechanizmy zachovania dôstojnej existencie) a prof. PaedDr. Michala Bauera, Ph.D. s témou Požadavky na spisovatele v Československu v letech 1946 – 1989 z Ústavu bohemistiky na Filozofickej fakulte Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach (predmetom jeho štúdie bolo skúmanie podôb a premien úloh spisovateľov v období povojnového Československa; užšie sa zameral na sumarizáciu dobových požiadaviek, kladených na úlohu spisovateľa v novej spoločnosti, na jeho ideové smerovanie, prípadne sebareflexiu).

Program konferencie bol rozložený do blokov v dvoch sekciách. V jednom z nich sa predstavili účastníci, zameriavajúci sa na inonárodný literárny kontext. S podnetným príspevkom vystúpil Mgr. Benjamin Bossaert, Ph.D. z Katedry germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (Socialistická transnacionalita: prekladateľ, vydavateľ a cenzúra v prípadovej štúdii z holandčiny), ale i Mgr. David Jirsa, Ph.D. z Katedry bohemistiky Univerzity Palackého v Olomouci (Tři marxistické apropriace Čapkovy Války s mloky) a PhDr. Zdeněk Doskočil, Ph.D. z Historického ústavu Akadémie vied Českej republiky (Ladislav Novomeský a jeho rozpačitá služba moci v době nastupující normalizace (1968–1970).

V nasledovnom bloku zazneli prednášky, ktoré sa orientovali na slovenský literárny kontext. Išlo o príspevky s názvom Cesta nadrealistov k socialistickému realizmu od Mgr. Petera Tollaroviča, PhD. zo Studia Academica Slovaca, Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, Naivný komunista P. G. Hlbina PaedDr. Edity Príhodovej, PhD. z Congregatio Jesu, Literáti v propagandistickom periodiku Front a vlasť doc. PhDr. Jozefa Brunclíka, PhD. z Katedry slovanských filológií Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Milo Urban v periodikách HSĽS Mgr. Veroniky Cillingovej, PhD. z Katedry žurnalistiky a nových médií Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Rola intelektuála v románe Mila Urbana Zhasnuté svetlá Mgr. Karola Csibu, PhD. z Oddelenia literárnej histórie Ústavu slovenskej literatúry SAV.

Celé podujatie v poslednom bloku uzavreli vystúpenia PaedDr. Jaroslava Vlnku, PhD. z Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty UJS v Komárne s témou Na pomedzí ideológie a ľudského presvedčenia (Rudolf Jašík: Námestie svätej Alžbety), doc. PhDr. Róberta Arpáša, Ph.D. z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre s príspevkom na tému Jazykový alebo politický spor – Henrich Bartek proti Pravidlám slovenského pravopisu z r. 1931 a Mgr. Viliama Nádaskaya, PhD. z Oddelenia literárnej histórie Ústavu slovenskej literatúry SAV s príspevkom Básnická tvorba Pavla Koyša.

V osobitnej sekcii pre doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov, ktorá sa realizovala súbežne v blokoch po plenárnych prednáškach vystúpili Mgr. Petra Černá z Historického ústavu Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity s príspevkom Je třeba hájiti demokracii! Role novináře v propagandě demokracie optikou Alfreda Fuchse, Mgr. Přemysl Vinš z Katedry juhoslovanských a balkanistických štúdií Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe s prednáškou na tému Ismail Kadare – kontroverzní albánský hrdina, Mgr. Martina Péterová z Oddelenia literárnej histórie Ústavu slovenskej literatúry SAV štúdiou s názvom Nákresy ľavej strany skutočnosti. Literatúra v pochode s revolučným prúdom proletariátu, Mgr. Tomáš Erhart z Ústavu slavistiky Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne s témou Ruský nacionalistický sentiment ve fantastické literatuře, Mgr. Kristián Vrábel z Katedry žurnalistiky a nových médií Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre prednáškou na tému Ladislav Mňačko a jeho postoje k ideológii na stránkach denníka Pravda a Mgr. Janka Florková z Katedry slovanských filológií Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre s príspevkom Kontexty spoluúčasti literátov v propagande vojnovej Slovenskej republiky na pozadí dobových dokumentov. Sekciu uzavrela prednáška Jozef Cíger Hronský ako súčasť dejín slovenského politického myslenia od Samuela Trizuljaka, M.St., M.A. z Fakulty humanitných štúdií na Karlovej univerzite v Prahe.

Celé podujatie sprevádzala tvorivá a zároveň i priateľská atmosféra, na ktorej sa svojimi príspevkami aj podnetnou diskusiou až do večerných hodín podieľali všetci zúčastnení. Okrem intelektuálneho obohatenia podujatie umožnilo aj nadviazanie nových kontaktov a zároveň bolo predzvesťou budúcej spolupráce synergického charakteru.