Diskusia o problémoch žien utečeniek
V piatok 4. marca 2016 zorganizovala Katedra politológie a európskych štúdií FF UKF v Nitre v spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku podujatie k Medzinárodnému dňu žien s názvom „Ženy utečenky a uchádzačky o azyl v EÚ“. Dekan Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína filozofa Prof. PaedDr. Bernard Garaj, CSc. v úvode vyzdvihol význam podujatia v zacielení na chýbajúci smer celospoločenskej diskusie. Problémy žien utečeniek musíme, podľa neho, vnímať nielen v súvislosti s ich zraniteľnosťou, ale aj v kontexte ich úlohy ženy – matky cítiacej zodpovednosť za osudy svojich detí. Upozornil na neľudské podmienky, v ktorých žijú ženy na úteku, vystavené sexuálnym útokom a vydieraniu.
Robert Hajšel, riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu oboznámil prítomných o Návrhu uznesenia Európskeho parlamentu o situácií utečeniek a žiadateliek o azyl v Európskej únii, ktoré prijal Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vo februári tohto roku. Za dôležité v ňom považuje požiadavku na zlepšenie životných podmienok žien utečeniek nielen na území Európskej únie, ale aj v ich domovských krajinách. Podľa informácií Európskeho parlamentu tvorili v minulom roku až 38 percent všetkých utečencov práve ženy a deti, pričom ich percentuálne zastúpenie stúpa, a podľa vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov sa v prvých dvoch mesiacoch ich počet zvýšil až na 55 percent.
Poslanec Európskeho parlamentu Ivan Štefanec považuje za dôležité čo najskôr vyriešiť právne vákuum utečeneckej krízy, ktoré by riešilo aj problém práv žien utečeniek. Slovenská republika by sa, podľa neho, mala podieľať na vytváraní kontaktných miest v utečeneckých táboroch v Turecku, Libanone a Jordánsku, v ktorých by, okrem iného, bola poskytovaná základná sociálna a zdravotná starostlivosť pre ženy a deti. „Spoločnosť je silná do takej miery, do akej je schopná postarať sa o tých najslabších,“ prízvukoval.
Poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Smolková považuje za dôležité vybudovať bezpečné a legálne azylové koridory s cieľom bojovať proti prevádzačom a umožniť ženám, deťom a starším osobám hľadať útočisko bez toho, aby riskovali svoje životy.
Alexandra Malangone z Ligy za ľudské práva, občianskeho združenia, ktoré sa venuje pomoci cudzincom a utečencom na Slovensku, kritizovala prístup Slovenska k utečencom, komplikovanosť azylového konania a neľudské podmienky zadržiavania utečencov v útvaroch policajného zaistenia. Právnici z Ligy za ľudské práva sa snažia presadiť alternatívne spôsoby zaistenia utečencov na území Slovenska a presadiť prerozdelenie utečencov v Európe. Alexandra Malagnone zo svojej právnej praxe spomenula prípady miznúcich opustených detí, ktoré často končia u obchodníkov s ľuďmi a nedobrovoľne rozdelených rodín.
Oľga Baková z Rozhlasu a televízie Slovenska priblížila prítomným študentom situáciu v utečeneckých táboroch, v ktorých utečenci živoria a sú často nútení svoje dvanásť, trinásťročné dcéry vydávať a synov predávať do rôznych teroristických a iných zločineckých skupín. Ženy sa, aj z jej skúseností, v táboroch často stretávajú s násilím, sexuálnym obťažovaním a vydieraním zo strany prevádzačov, ale aj iných mužov.
Miloslav Špoták z organizácie Pokoj a dobro uviedol ako príklad úspešného projektu pomoci utečencom presídlenie skupiny asýrskych kresťanov z Iraku na územie Slovenska. „Je dobré, že sú to ucelené rodiny, ktoré netreba spájať. Majú zachovanú svoju integritu,“ dodal.
Pozvaní hostia skonštatovali, že príspevok Slovenska je, až na ojedinelé prípady dobrovoľnej pomoci neziskových organizácií a jednotlivcov, na riešení situácie utečencov takmer nulový.
