Nitrianska i nizozemská škola nesmiernym spôsobom prispeli k formovaniu translatológie ako samostatného vedného odboru v priebehu 60., 70. a 80. rokov 20. storočia. Vplyvy oboch vedúcich osobností týchto škôl, Jamesa Holmesa i Antona Popoviča, možno v translatológii badať dodnes. Keď sa preto v dejinách translatológie hovorí o nitrianskej a nizozemskej škole, považujú sa títo dvaja vedci priam za ich symboly. Zďaleka však nie sú ich jedinými predstaviteľmi – nesmieme zabúdať ani na Mika, Vilikovského, Ďurišina, Lefevera, van der Broecka či Lamberta. Hoci nechceme popierať význam práce ostatných vedcov pôsobiacich v týchto centrách, cieľom predstavovanej konferencie nie je spomínanie na predchádzajúce desaťročia. Chceme sa skôr pokúsiť o naznačenie toho, ako spôsob myslenia v oboch týchto školách dodnes ovplyvňuje a perspektívne aj naďalej bude ovplyvňovať translatologické myslenie. Na súčasnom translatologickom výskume, a to ako na jeho konceptuálnej, tak aj na metodologickej báze, vidno totiž stopy jedinečného uvažovania, ktoré v rodiacej sa translatológii razili Holmes, Popovič a ich kolegovia. Je bez nitrianskej a nizozemskej translatológie vôbec možné hovoriť o pojmoch, ako sú mapovanie a re-mapovanie, pomenúvanie a premenúvanie, alebo aj o sociologických a komunikačných prístupoch v translatológii? Je preto dôležité organizovať konferenciu, ktorá by nebola len cestou v čase, do 70. rokov minulého storočia, späť ku koreňom spomenutých škôl, ale konferenciu, ktorá by ukázala skutočné prínosy nizozemskej a nitrianskej školy pre súčasný výskum v translatológii.
Viac informácií na:
http://www.ktr.ff.ukf.sk/conference/
• Príloha