Róbert Jurčák, študent 2. ročníka magisterského štúdia žurnalistiky, získal za svoju spoločenskú angažovanosť a dobrovoľnícku činnosť ocenenie Srdce na dlani 2024.  Za tieto aktivity dostal v roku 2025 aj Cenu rektora Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Prečo sa Róbert venuje dobrovoľníctvu, ako sa k nemu dostal a v čom je preňho dôležité, približuje v nasledujúcom článku:

Dobrovoľníctvo je pre mňa obohacujúce

Dobrovoľníctvu sa aktívne venujem už niekoľko rokov. Môj príbeh sa začal písať na Európskom olympijskom festivale mládeže (EYOF 2O22) v Banskej Bystrici, kde som pôsobil v oblasti Médií a PR. Už samotná účasť na tomto podujatí pre mňa znamenala niečo nové a obohacujúce.

Použil by som práve slovo obohacujúce, a to preto, lebo detailne vystihuje môj postoj k samotnému podujatiu – získal som nových kamarátov, spoznal ľudí zo športového prostredia a uvedomil som si, aké zručnosti môžem do života získať. Krátko po skončení Európskeho olympijského festivalu mládeže sa ku mne dostal email s informáciou, že vzniká nové občianske združenie, ktoré bude združovať dobrovoľníkov najmä na športových podujatiach. Bolo to pre mňa niečo nové a nepredstaviteľné, ale napriek prvotným obavám som danú prihlášku vyplnil. Musím s odstupom času povedať, že to bolo jedno z mojich najlepších životných rozhodnutí. V ten deň sa mi začala písať cesta, o ktorej som v tom čase ani len netušil.

Na prvé podujatie nikdy nezabudnem. Išlo o stretuntie v rámci hokejových zápasov mladých bystrických baranov. Bolo nás v tom čase len päť, avšak všimol som si, že toto je skupina, do ktorej môžem patriť a s ktorou si budem rozumieť… a tak sa aj časom stalo. Podujatie po podujatí sa naše vzťahy zlepšovali, až sme sa postupne stali takou mini rodinkou, ktorá sa snaží šíriť to pozitívne okolo seba.

Doteraz som absolvoval viac ako dvadsať podujatí pod hlavičkou Bee Volunteer a musím povedať, že každé jedno mi dalo niečo iné. Spoznal som skvelých ľudí, mám okolo seba osoby, na ktoré sa môžem spoľahnúť a ktoré pre mňa v živote veľa znamenajú. Nestretávame sa možno na dennej báze, ale najmä počas podujatí a môžeme sa okrem pomoci danému podujatiu aj porozprávať, ako sa nám v živote darí, a navzájom sa podporiť… a to je znakom čistých a úprimných vzťahov.

Samozrejme, ďakujem skvelým ľuďom a zakladateľom združenia Andrejovi Mrenovi a Miške Dvorskej, ktorí pri mne vždy stáli a bol pre nich dôležitý môj rozvoj nielen po dobrovoľníckej, ale aj osobnostnej stránke mňa, ale aj ostatných našich členov. Bez ich podpory by sme to ťažko zvládli. Dobrovoľníctvo je pre mňa aktuálne niečo, čo som presvedčený, že treba rozvíjať… pretože na šírenie dobra a pomoci nikdy nie je neskoro.

Aktuálne som sa pridal k nim do tímu a snažíme sa rozbehnúť novú pobočku v Trnave, kde chceme vytvárať nové príležitosti pre ľudí, ktorí sa chcú angažovať a pomáhať. Máme v pláne vytvoriť miesto, ktoré bude pre mladých ľudí slúžiť ako relax a zároveň budú pri tom osobnostne rásť. Cesta to možno občas bude náročná, ale veľmi sa na ňu teším. Tak si všetci držme palce a hlavne šírme medzi sebou dobro všade, kde sa dá.

Text a fotografie: Bc. Róbert Jurčák