Magisterský študijný program Filozofia vychádza z opisu študijného odboru Filozofia pre druhý stupeň vysokoškolského štúdia. Absolventi získajú základné všeobecné faktografické a teoreticko-metodologické znalosti, ktoré sú východiskom pre prax a výskum. Jadro znalostí sa v študijnom programe realizuje prostredníctvom predmetov Fenomenológia, Analytická filozofia, Teórie environmentalizmu, Kognitívne vedy, Súčasný filozofický realizmus, Personalistická filozofia, Kresťanská filozofia 20. storočia. Ich cieľom je, aby študent dosiahol prehĺbenie základných teoretických vedomostí z dejín filozofického myslenia, zvládol základný pojmový aparát, zoznámil sa s aktuálnymi filozofickými systémami, školami, chápal ich interdisciplinárny kontext, precíznejšie spoznal jednotlivé oblasti filozofie a základné metodologické postupy. Predmety, ktoré nie sú zaradené do jadra programu, sú určené na rozvoj poznania študenta podľa jeho výberu a patria k nim Aktuálne problémy filozofie náboženstva, Filozofia jazyka, Ruská filozofia prvej polovice 20. storočia, Človek a kultúra v teórii S. Freuda a Textové semináre zamerané na prehlbovanie zručnosti analýzy a interpretácie vedeckého textu. Dôležitou zložkou rozvoja schopností a zručností študentov sú textové semináre, textová analýza významných filozofických textov, ako aj rozvoj schopnosti formulovať filozofické problémy, komunikovať a vysvetľovať ich aj širšiemu okruhu poslucháčov. Významným prvkom danej etapy štúdia je voľba témy diplomovej práce a jej postupné rozpracovávanie. Okrem vypracovávania diplomovej práce, študent v danej etape štúdia sa orientuje predovšetkým na prehĺbenie svojich vedomostí, na ich pevnejšie chápanie a na odkrývanie a uvedomovanie si súvislostí medzi rôznymi filozofickými disciplínami ako aj rôznymi filozofickými problémami. Prehlbuje svoje schopnosti v ústnej a písomnej formulácii a komunikácii rôznych problémov filozofie, rozvíja sa jeho schopnosť v analýze a interpretácii filozofických textov. Prostredníctvom doplňujúcich vedomostí prehlbuje svoje poznanie o mieste a funkcii filozofie v spoločnosti.
Filozofia ako kritické a pojmové myslenie, ktoré odhaľuje súvislosti je samostatnou tvorivou oblasťou kultúry, spolupracujúcou s ostatnými oblasťami kultúry, s vedou, umením, politikou, náboženstvom a pod. Využitie filozofie ako odbornej práce a aktivity v ďalších oblastiach ľudskej činnosti je mnohodimenzionálne – spočíva v kritickej analýze myšlienok, teórií, textov, spoločenských a politických praktík a ich produktov z hľadiska postov a cieľov ľudí. Filozof identifikuje problém, adekvátne formuluje otázky, dokáže odhaliť nesprávne položenú otázku. Navrhuje možné riešenia a analyzuje aj dopady týchto riešení.
Absolventi dokážu zodpovedne riešiť úlohy na postoch odborných pracovníkov v kultúrnych inštitúciách, v masovokomunikačných prostriedkoch, v štátnej správe i samospráve, občianskych združeniach.
Absolvent vie vnímať konkrétne celospoločenské problémy, pristupovať k nim z odborného hľadiska a v rámci svojich možností a pracovného poslania, sa aktívne podieľať na ich riešení (napr. v rôznych organizáciách, environmentálnych a humanitárnych projektoch, odborných diskusiách, prednáškach na stredných školách, odbornými príspevkami v periodikách, angažovaním sa v kultúrno-spoločenských podujatiach, atď.) a organizovať svoje vlastné ďalšie vzdelávanie vzhľadom na konkrétne potreby vykonávaného povolania.
Absolventi magisterského štúdia v študijnom programe Filozofia nachádzajú uplatnenie vo všetkých profesiách, ktoré vyžadujú samostatný prístup k riešeniu problému a majú prehľad v historických udalostiach a javoch, bazálny rozhľad v odboroch spadajúcich pod humanitné vedy. Navyše schopnosti, intelektuálne zručnosti a poznatky, ktoré absolventi štúdia filozofie nadobúdajú, im umožňujú uplatniť sa nielen v profesiách, pre ktoré je vyštudovanie takéhoto odboru podmienkou, akými sú učiteľ Náuky o spoločnosti na stredných školách (po doplnení pedagogickej kvalifikácie), na vysokých školách ako pedagóg prednášajúci filozofiu alebo vo vedeckých inštitúciách ako vedecký pracovník v oblasti filozofie alebo iných humanitných odborov (po absolvovaní tretieho stupňa VŠ vzdelania), ale aj v mnohých inštitúciách a oblastiach verejného života, v ktorých jazykový a písomný prejav, kritické myslenie a analytické schopnosti zohrávajú kľúčovú úlohu. Sú spôsobilí vykonávať profesie v nasledovných inštitúciách a zariadeniach:
vládne a mimovládne humanitne orientované inštitúcie a organizácie,
organizácie a inštitúcie tretieho sektora, nadácie, občianske združenia,
inštitúcie zaoberajúce sa empirickou identifikáciou stavu spoločnosti (napr. výskumom verejnej mienky),
v médiách ako redaktori, reportéri, komentátori,
kultúrno-spoločenské inštitúcie,
redakcie odborných a spoločenských časopisov,
vydavateľstvách odbornej (spoločenskovednej) literatúry,
politické inštitúcie,
v štátnej a verejnej správe,
samospráva (oblasť „ľudských zdrojov“),
v súkromnom sektore ako analytici, lektori, personalisti, PR manažéri, mentori,
v analyticko-projektových a poradenských spoločnostiach,
v analytických inštitúciách zameraných na vzdelávanie, vedu a politiku,
vedeckých inštitúciách.
